Popoluška Kristína: Všetko som sa dozvedela od známych

2. listopadu 2010 v 14:33 | Katus |  Kristína

Popoluška Kristína: Všetko som sa dozvedela od známych

Eurovízny príbeh Kristíny (22), ktorá svojím hitom Horehronie chytila za srdcia Slovákov, je rozprávkovým príbehom Popolušky.
Kde sa vzala, tu sa vzala, na Eurosongu zrazu stála...
Chytľavá pesnička dokáže divy. Len ju vypustiť do sveta a žije si svoj vlastný život. Presne toto sa prihodilo Horehroniu. Keďže na Slovensku býva pri každom úspechu zvykom podozrievavo sa pýtať, kto a nie čo je za tým, vyspovedali sme osobu najpovolanejšiu. Kristínu.
Hoci ste mali vo finále s Mistou rovnaký počet hlasov, u divákov ste vyhrali o 30 percent. Porota vás však na prvé miesto nedala. Šťastná? Sklamaná?
Šťastná. Práve preto, že som dostala také množstvo diváckych hlasov. Chcem im poďakovať za to, že ma podržali.
Ktoré skladby v Eurosongu najviac zaujali vás?
Veľmi ma oslovila pieseň Roba Opatovského a Hrdza, ktorú, žiaľ, museli diskvalifikovať.
Ľudia vás poznajú ako interpretku cover verzie hitu Beáty Dubasovej Vráť mi tie hviezdy a vašej skladby Ešte váham. Obe majú na webe milión kliknutí. Napriek tomu sa mnohí pýtajú - kde sa tu vzala?
(Smiech) Vzala som sa zo Svidníka, kde žijú moji rodičia. Minulý rok som zmaturovala na košickom konzervatóriu na hudobno-dramatickom odbore. Teraz žijem a tvorím v Košiciach v štúdiu môjho producenta Martina Kavuliča.
Moment, štúdium vášho odboru trvá šesť rokov, vy máte 22. Rok mi tu chýba alebo prevyšuje.
Mala som prerušené štúdium. Chcela som sa naplno venovať nahrávaniu svojho debutového albumu.
Čo robia vaši rodičia? Máte súrodencov?
Mám o šesť rokov staršiu sestru. Mama je učiteľka v materskej škole, otec technik. Obaja sú hudobne nadaní, ale nikdy sa tým neživili.
Spomínali sme Martina Kavuliča. Človeka, ktorého si chceli nechať v Amerike ako člena tímu vychyteného svetového producenta Jimmyho Douglasa. Človeka, ktorého u nás doma označili za plagiátora v súvislosti s Horehroním.
(Smiech) Áno, je to jedna a tá istá osoba. Nech sa k veci vyjadrí sám, je tu. Martin má moju plnú dôveru a podporu.
Martin: Ako som sa už vyjadril pre agentúru
, podobnosť spomínaných piesní je asi taká istá ako žalúzie a ilúzie. Znie to podobne, ale je to diametrálne iné. Ja tieto obvinenia rezolútne odmietam a som rád, že sa k nim vyjadrili odborníci, ktorí vedeckou metódou akékoľvek plagiátorstvo vylúčili.
Čím si vysvetľujete tento pokus odstaviť vás?
(K slovu sa vracia Kristína). Neviem, naozaj, ťažko povedať. To vie len Pán Boh, kto za tým stojí. Neviem to a ani sa nad tým nechcem zamýšľať. Takéto veci berú človeku silu a ja ju teraz potrebujem na iné veci. Na dokončenie druhého albumu a prípravu do Osla.
Chcete povedať, že sa vás to ani trochu nedotklo?
My sme teraz s Martinom zavretí v štúdiu, finišujeme s albumom. Odtiaľ sme odbiehali len na Eurosong. Naším jediným spojivom so svetom boli známi. Tí nám volali, a toto ste čítali? Osobne som sa s realitou
zrazila až na pumpe cestou do Bratislavy. Videla som titulku, ale nečítala som to. My máme čisté svedomie. Svoje svedomie nech si riešia tí, čo sa chceli zviditeľniť na náš úkor. Držíme im palce, nech sa im darí robiť dobre svoju prácu. Ľudia si aj tak vyberú, čo sami chcú.
Mali ste aspoň spätnú väzbu, ako sa darí samotnej pesničke?
Opäť len od známych. Žijeme v úzadí na východe a všetko k nám prichádza sprostredkovane. Takto som sa napríklad od jedného kamaráta dozvedela, že do pol druhej, teda ani nie do polovice diskotéky, hrali Horehronie päťkrát. Samozrejme, že ma to veľmi potešilo. Že si ľudia tú pesničku našli.
Podľa toho, čo hovoríte
, to vyzerá tak, že ste v jednom kuse zavretí v štúdiu a od svitu do mrku robíte.
(Smiech) Ono to nielen tak vyzerá, ono to tak naozaj je. Spievam Martinove pesničky, ale pomaly si už skladám aj svoje. Spievam odmalička a naša spolupráca s Martinom je šesť rokov poctivej driny, ktorú milujem. Nespadla som z neba.
Kde ste sa s Martinom našli?
Na podujatí, ktoré sme robili ako konzervatoristi. Zoznámila nás kamarátka. Porozprávali sme sa, vymenili sme si kontakty. Bol to slušný chlapec, navyše cez kamarátku, tak som mu dala telefónne číslo. Potom sme sa stretli, zaspievala som mu a Martin s bratom Mariánom sa rozhodli, že ma budú produkovať.
Ako sa do tejto "trojky" dostal vydavateľ Braňo Jančich?
Po dvoch rokoch sme už mali niekoľko demonahrávok a Martin mu ich pustil. No a Braňo povedal, že ich vydá.
Textár Kamil Peteraj pribudol do partie ako posledný?
Presne tak, práve sme dokončovali môj debut. Dovtedy mi písal texty Marián alebo ja. Síce nám to išlo, ale strašne ťažko a pomaly. Nakoniec nám ostala visieť jedna pesnička a Braňo nás dal dokopy s Kamilom. Druhý album bude už len z jeho textov.
raz ste mu poslali demo, na ktoré robil text. Fungujete tak dodnes?
Nie, to bola výnimka. Teraz je to opačne. Kamil pošle text a Martin ho zhudobní. Viac nám to vyhovuje, lebo ak máte text, máte výraz. Pre mňa sú Kamilove texty vysokou školou. Majú hĺbku, posúvajú ma ďalej vo výraze. V ňom som sa zlepšila jedine vďaka nemu.
Story o tom, ako jedného dňa poslal Horehronie s poznámkou, aby ste si nemysleli, že sa zbláznil, už poznáme. Ako ste to videli vy na druhej strane mailu?
Najprv som povedala fíha, lebo toto som nečakala. Predchádzajúce texty boli totiž prevažne o vzťahoch
, láske. Text nás však okamžite oslovil, o čom svedčí fakt, že do hodinky sme mali skladbu s prvotným aranžmánom hotovú.
Svoj doterajší život ste zasvätili spevu, ste na voľnej nohe. Dá sa z toho vyžiť?
Dá. Istý čas
som učila spev na ZUŠ v rodnom Svidníku a teraz ma živia koncerty a iné vystúpenia.
Ste mladá žena. Čo vám hovorí relax, obchody, kamarátky?
Najradšej relaxujem doma. Urobím si pohodičku a počúvam dobrú hudbu. Čo sa týka obchodov, snažím sa byť striedma a kupujem si len najnutnejšie veci. Okrem toho rada varím, niet nad domácu váru.
Napríklad grilované kura s broskyňou a ryžou?
(Smiech) Ešte stále to milujem. Keď mi ostane čas, idem vypnúť do prírody alebo niekam na víkend.
Napríklad na stretnutie veriacej mládeže. Ste veriaca?
Som. Rodičia ma k tomu viedli odmalička, ale ako dieťa som chodenie do kostola považovala skôr za povinnosť. Dnes je to inak, cestu k viere som našla sama. Na svoj život potrebujem lásku a pokoj. Preto som veľmi šťastná, že Horehroniu dala duchovný rozmer svojím anjelským spevom
Hanka Servická. Dodáva mi na pódiu veľa energie.
Pokoj a veľa energie budete potrebovať aj v Osle, kde vás budú sledovať
milióny divákov. Čo tréma?
Určite bude, tú mávam vždy, ale len dovtedy, kým sa nerozbehne pesnička. Potom niekam zmizne. Možno to bude znieť ako fráza, ale ja som naozaj poctená tým, že môžem reprezentovať Slovensko
, a urobím všetko pre to, aby som to zvládla čo najlepšie.
Po odvysielaní finále, ktoré mohol zvyšok sveta sledovať cez internet, sa ozvali Španieli, Brazílčania a Gréci so žiadosťou o rozhovor. Ako ste na tom s jazykmi?
Z angličtiny ovládam viac ako základy, ale musím na nej popracovať.
Ľudia sú nadšení z pesničky, kostýmu a choreografie, ale nie všetci rozšifrovali, čo symbolizujú.
V choreografii Jarka Moravčíka, ktorá výrazne podčiarkla pesničku, sú chlapci tanečníci stromy, teda les. Ja som driáda, lesná víla ochrankyňa. Preto sa môj kostým od Adriany Adamíkovej skladá z troch častí: kov symbolizuje ochranu
, lístky prírodu a hodváb jemnosť. Život každej driády je prepojený so starým stromom a stromy a hora sú základným slovenským archetypom. Naša kultúra je s ňou úzko spojená. A preto sme sa spojili my východniari so západniarmi, aby sme vyzdvihli srdce Slovenska. Lebo najkrajšie stromy sú...
... na Horehroní.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama